Pamäť na skle

Dňa 16. septembra 2016 prebehla slávnostná vernisáž výstavy fotografií farára Bélu Petrika  s názvom „Pamäť na skle -  fotograf Béla Petrik (1888 - 1971) a kultúrne dedičstvo Medzibodrožia“ za účasti organizátorov, médií a partnerov rovnomenného projektu. Na podujatí sa prezentovala fotografická tvorba Bélu Petrika, jeho význam z hľadiska dokumentaristického a umeleckého. Partnermi projektu sú Krajský pamiatkový úrad Košice, Fakulta umení Technickej univerzity v Košiciach, Slovenský národný archív Bratislava, Rímskokatolícka cirkev farnosť Rad a Kultúrne centrum Medzibodrožia a Použia v Kráľovskom Chlmci.

Hostí privítala PaedDr. Gabriela Zvolenská, riaditeľka KCMaP. K návštevníkom sa prihovoril pán farár Roland Böőr, farnosť Rad, Mgr. MgA. Lenka Jakubčaková, PhD., kurátorka výstavy, Mgr. Juraj Germbický a Mgr. Martin Pristáš z Krajského pamiatkového úradu v Košiciach. Výstava bude sprístupnená pre verejnosť do 23. októbra 2016. V úvodnom „antré“ vernisáže doprevádzal mladý klavirista ZUŠ v Kráľovskom Chlmci a z pôvodnej básnickej tvorby Bélu Petrika zarecitovala Erzsébet Orlovszky. 

PAMÄŤ na SKLE - projekt objavu, záchrany a prezentácie

Béla Petrik (1888–1971) – farár fotograf a kultúrne dedičstvo Medzibodrožia

V obci Malé Trakany na Zemplíne sa 29. apríla 1888 narodil Béla Petrik (slov. Vojtech) v maďarskej gazdovskej rodine. Jeho strýko Albert Petrik (1876–1916), známy historik architektúry, pamiatkár a fotograf pamiatok Uhorska zrejme podnietil a nasmeroval záujem o fotografovanie u mladého Bélu ako gymnazistu v Sátoraljaújhely, a neskôr bohoslovca v košickom kňazskom seminári. Svojim  fotoaparátom značky „Koilos“ v rokoch 1906 – 1938 zvečňoval a na 406 sklenených želatinových negatívoch (9x12cm) či v 600-stranovej farskej kronike nám zachoval najčastejšie autoportréty, významných a blízkych ľudí, rodinu, udalosti a pamiatky s krajinou svojich pôsobísk. V Košiciach bol Petrik v r. 1911 vysvätený za katolíckeho kňaza, a pôsobil ako kňaz či učiteľ náboženstva vo Veľkom Kamenci, Sárospataku, v Košiciach, a od roku 1920 napokon vo farnosti v obci Rad (okr. Trebišov) nasledujúcich takmer 40 rokov. Bol zároveň biskupským radcom, notárom dištriktu, v obecných voľbách kandidátom za Krajinskú kresťansko-socialistickú stranu. Po vojne v rokoch 1945 – 1946 v dôsledku Benešových dekrétov strávil opakovane niekoľko mesiacov vo väzení v Kráľovskom Chlmci a v Košiciach, odsúdený na zhabanie majetku a stratu občianskych práv na 10 rokov. Patrí medzi kňazov – mučeníkov, trpiacich v časoch neslobody. V roku 1957 sa skončilo jeho pôsobenie v Rade, a na dôchodku v Malých Trakanoch zomiera 23. júna 1971. Dodnes žije jeho bližšia i vzdialenejšia rodina, a časť jeho pozostalosti spravuje súčasná Rímskokatolícka farnosť v obci Rad. 

Obec Rad sa nachádza v mnohonárodnostnom a mnohoreligióznom prostredí južnej časti Východoslovenskej nížiny na trase Košice – Kráľovský Chlmec, severne od obce Svätá Mária. Jej kataster tvorí rovina obkolesená mŕtvym ramenom Tice. V roku 1637 tu zriadil Juraj Melič de Priber na svojich majetkoch v obci v rámci františkánskej rekatolizačnej misie kláštor bratov minoritov. V obci pôsobili s prestávkami do roku 1818. V rokoch 2009 – 2013 sa na podnet otca Rolanda Bööra vykonával severne od objektu fary archeologický výskum, ktorý odkryl zvyšky kláštorného kostola a 14 hrobov, kde pri niektorých z nich súdnolekárska expertíza identifikovala aj stopy po mučení a násilnú smrť. Minoritskí mučeníci z Radu sú v procese bádateľského záujmu, a z obce sa stáva navštevované miesto, kde jednou z  významných osobností nadregionálneho významu je so svojim životom, dielom a príbehom miestny farár Béla Petrik.

Fotograf Béla Petrik rozmýšľal ako maliar a zároveň ako dokumentarista. Zachytával netradičné, niekedy až maliarske pohľady na krajinu s dômyselne komponovanými postavami ľudí, ako aj zaujímavé autoportréty či citlivé portréty so sociálnym podtextom. V jeho obrazovej pozostalosti na vyše 400 sklenených negatívoch vynikajú najmä menej inscenované vidiecke scény, obrazy chudoby a drsných životných podmienok, ale aj istej melanchólie života, spájajúcej sa najmä s motívom rieky. Dielo Bélu Petrika je hodnotné aj napriek tomu, že neohuruje veľkosťou nálezu či vycibrenejším autorským rukopisom ako známi súdobí slovenskí fotografi. Historické dedičstvo fotokronikára svojej doby v relatívne skromnom území a rozsahu totiž poskytuje bohaté svedectvo o časopriestore v oblasti Medzibodrožia, ktorý dosiaľ nebol fotograficky objavený. Navyše, petrikovský fenomén (fotografi Albert Petrik, Béla Petrik, Aranka Petriková) by si zaslúžil osobitnú kapitolu v dejinách fotografie na Slovensku. Fragmenty z nájdenej a zachránenej fotopozostalosti tvoria v hutnej skratke v individuálnom kurátorskom výbere aj jeho vôbec prvú výstavu a prvotný úvod ďalšieho bádania. Znovuobjavené fotodedičstvo farára – fotografa Bélu Petrika sa stáva jedným z najvýznamnejších a najpôsobivejších dobových obrazových a historických dokumentov nielen pre región Medzibodrožia, ale aj v  širšom stredoeurópskom kontexte. V roku 2016 sa vďaka úspešnému projektu „Pamäť na skle“ podporenému Nadačným fondom Telekom pri Nadácii Pontis v širokej spolupráci rímskokatolíckej farnosti Rad s odbornými inštitúciami (Krajský pamiatkový úrad Košice, Fakulta umení Technickej univerzity Košice, Slovenský národný archív Bratislava a.i.), s odborníkmi i dobrovoľníkmi podarilo po prvýkrat odborne preskúmať, zdokumentovať, dlhodobo zachrániť i archivovať, a zároveň širokej verejnosti prezentovať tento unikátny, aj keď krehký obrazový prameň kultúrno-historickej pamäte nás všetkých.               

                                                 Autori: Juraj Gembický, Martin Pristáš, Lena Jakubčáková, Peter Župník

 

 

Fotografie na výstave  (orig.: 9x12cm, sklenený želatínový negatív, autor: Béla Petrik, roky cca 1906 - 1938)

  1. Nedatované (Béla Petrik)
  2. Nedatované, bez identifikácie
  3. Nedatované, bez identifikácie (pravdepodobne Petrikova sestra ?)
  4. 1926, Rad (Marika Marczi a Regina Petriková - sestra)
  5. 1912, bez identifikácie
  6. Nedatované, bez identifikácie (škola, pravdepodobne Rad)
  7. 1926, Rad
  8. 1912, Veľký Kamenec, socha sv. Anny
  9. 1926, bez identifikácie
  10. Nedatované (zvonica a ruina kostola v Somotore – časť Nová Vieska / Kisújlak)
  11. Nedatované, bez identifikácie
  12. 1929, bez identifikácie (žatva, poľné práce – pravdepodobne Rad)
  13. Nedatované, bez identifikácie (snehové kalamity, pravdepodobne Rad)
  14. Nedatované (Rad, povodne)
  15. 1912, bez identifikácie
  16. 1912, bez identifikácie
  17. Nedatované, bez identifikácie
  18. Nedatované (Albert Petrik – strýko, nar. 1876 - +1916)
  19. Nedatované (Béla Petrik, cca 1906-7)
  20. Nedatované (Béla Petrik)
  21. Nedatované, bez identifikácie
  22. Nedatované, bez identifikácie
  23. 1912, Anna Petriková (sestra)
  24. 1912, Petrik – Laval
  25. 1908, Košice, leto (Béla Petrik, autoportrét) 

Pozn: údaje vyznačené hrubým písmom sú takto vyznačené ceruzkou, tušom priamo na negatíve (rukopisom Béla Petrika, maď.)      

Viac o projekte „Pamäť na skle“:  https://www.pamiatky.sk/sk/page/pamat-na-skle

Pozvánka

Pozývame Vás na slávnostné otvorenie výstavy fotografií s názvom "Pamäť na skle" dňa 16. 9 .2016 o 15:00 hodine v Regionálnej expozícii J. Mailátha v Kráľovskom Chlmci. Na výstave budú prezentované jedinečné fotografie Bélu Petrika, ktoré su vyhotovené na sklenenom základe, čím prispievajú k svojej jedinečnosti.